Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša Kuťku: Adagio desolato

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
02.10.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: Miroslav Slávik

Horší začiatok kvalifikačných bojov o účasť na ME vo Francúzsku by v scenári úvodných dvoch stretnutí našim hádzanárkam nenaplánoval ani Hitchcock. Najskôr najtesnejšia prehra s favorizovanou Čiernou Horou a potom potupná „nakladačka“ od Poľska pred domácim publikom. Predovšetkým treba povedať, že Čierna Hora je len tieňom svojho lepšieho ja spred štyroch rokov, čo ostatne potvrdili aj vlaňajšie MS a práve skutočnosť, že naše dievčatá s ňou v Bare držali krok mnohých pomýlila a náš vcelku priemerný výkon bol nimi interpretovaný ako vynikajúci. Ale u mnohých „znalejších“ fanúšikov som zaregistroval aj slová kritiky a snahu vidieť veci v širších súvislostiach. 

Tréner Černohoriek Dragan Adžič pred zápasom so Slovenskom vyhlásil:“Do kvalifikácie nastupujeme s citeľne omladeným tímom, hoci niektoré mladé hráčky už majú za sebou viaceré nasadenia v zápasoch Ligy majstrov a teda isté skúsenosti s vrcholovou hádzanou. Proti Slovensku budem spokojný, keď omladina podá aspoň taký výkon ako v baráži minulých MS proti Bielorusku.“ Po zápase hromžil:“Spokojný som len s dvoma bodmi. Výkyvy mladých vo výkonnosti sú oveľa väčšie, než je zdravé. Dievčatám síce nemôžem vytknúť nasadenie a snahu, ale keď vezmeme do úvahy,že o pár dní začne Liga majstrov, mám o dlhodobejšiu koncentráciu svojich hráčok na nabitý program isté obavy. Veľké výzvy robia veľkých hráčov a kto nebude schopný držať krok, jednoducho z tímu vypadne.“ Kapitánka celku Milena Raičevič (za slobodna Kňeževič) dodáva:“U nás sa vždy všetko odvíja od toho, či sme všetky zdravé. Keď sme v kompletnom zložení, vždy máme len tie najvyššie ambície.“ Na lavičke pomáhali trénerovi s motivovaním mladučkých zverenkýň zranené Majda Mehmedovičová (dostáva silné injekcie do ramena) a Susi Lazovičová (ešte je v rekonvalescencii po operácii roztrhnutej achilovky). 

Keď som zaregistroval výsledok zápasu Poliek s Talianskom, prvé čo ma napadlo bolo, že Poľky museli podať výborný výkon. Videl som Talianky v kvalifikácii MS proti Češkám i Ukrajine a s oboma týmito celkami dosiahli doma prijateľné prehry. Je síce pravdou, že z troch naturalizovaných hráčok z krajín bývalej Juhoslávie už zostala len jedna, ale k balkánskej hráčke pribudla „Talianka“ s rumunskými koreňmi, ktorá je novou tvorkyňou hry družstva z Apeninského poloostrova. Včera napríklad Talianky prehrali s Čiernou Horou „len“ o sedem gólov (v Poľsku o 27 gólov!). Ak by naše hráčky hrali v Taliansku tak ako včera v Nitre proti Poľkám, mohli by mať veľké problémy, čo sa vari zdá byť utópiou. Poľky, ktoré mali papierovo oveľa slabšieho súpera ako my, odohrali svoje stretnutie už v stredu, zakiaľčo my vo štvrtok. Napriek tomu, že žiadna špičková hráčka, ktorá hrá na reprezentačnej úrovni, by nemala mať ani najmenšie problémy so zaťažením v „anglickom“ týždni, nemôžem sa zbaviť dojmu, že Poľky boli oveľa sviežejšie a pôsobili oveľa dynamickejším dojmom. Stále máme rezervy v kvalitnej regenerácii a očividne aj v saturovaní organizmu hráčok povolenými podpornými prostriedkami ako sú vitamíny,  enzýmy a dôležité stopové prvky. 

V Poľsku budú koncom prebiehajúcej sezóny 2017/2018 sláviť storočnicu hádzanej a preto na budúcoročných ME nechcú chýbať. Dlhoročná opora družstva Karolina Kudlaczová – Glocová sa po rodinných povinnostiach do družstva vrátila v najkratšom možnom čase a omladený celok si ju hneď spontánne zvolil za kapitánku. Karolina hovorí:“Máme veľké ašpirácie. Veď nemôžeme donekonečna rozprávať, že máme mladé družstvo. Po neúspechu na MS sme sa rozhodli, že opäť začneme vyhrávať.“ Také skúsené a technicky skvele vybavené hráčky, ako je Kudlaczová či Grzybová my žiaľbohu nemáme a ani toľko somaticky výborne vybavených mladých spojok či pivotov. Včera si tréner Krowicki mohol dovoliť luxus posadiť obe na lavičku. Kapitánku v polke druhého polčasu a Grzybovú dokonca ešte v prvom polčase. Už celé desaťročia v Nemecku žijúci tréner už pôsobil pri reprezentačných družstvách. Ale ani s nemeckým, ani s holandským národným celkom sa mu nedarilo. Po dlhých rokoch si na neho spomenula jeho rodná vlasť a zdá sa, že hráčky po náročnom Rasmusenovi uvítali empatického krajana s pokojným a rozvážnym prístupom s otvorenou náručou. S Leszkom Krowickým sa poznáme vyše tridsať rokov a sme dobrými priateľmi. Včera sme sa pred zápasom srdečne vyobjímali a po ňom sme tiež hodili reč. Poprosil som ho, aby urobil všetko preto, aby Poľsko vyhralo v Čiernej Hore a pomohlo tak – aspoň na diaľku -  aj Slovensku. „To si píš, že to rozhodne urobím!“ sľúbil s úsmevom a dodal:“Dnes sme boli na začiatku trochu nervózni, ale potom sme sa chytili v obrane, len blokov sme mali viac ako v kvalitnom mužskom zápase. Mám z dievčat radosť a všetkým poľským hráčkam som odkázal, že každá, ktorá mi vyšle signál, že sa hodí do mojej koncepcie, dostane šancu realizovať sa v reprezentačnom družstve.“  

Nášmu trénerovi Dušanovi Polozovi nebolo čo závidieť. Dievčatá pôsobili statickým, miestami až mátožným dojmom. Z taktického hľadiska nebolo dôležité „čo“ sa hrá, ale „ako“ sa to hrá. Žiadna dynamika, žiadna reakčná rýchlosť, moment prekvapenia, či „killer instinkt.“ Súper získal skoro všetky odrazené lopty a statickou obranou prenikal ako nôž maslom. Ponúknuté možnosti na protiútok prvej či druhej vlny po ľahkých technických chybách či spálených šanciach súpera (Medveďová viackrát zažiarila) zostali nevyužité, naše hráčky vždy umožnili súperovi bezproblémový návrat do obrany. Lenže takto sa hrala hádzaná v minulom storočí...

Vždy sa snažím akcentovať pozitívne momenty, ale tentoraz mi naše dievčatá na to neposkytli žiaden priestor. Prehry patria k životu športovca, ale ide aj o spôsob prehry. A táto bola nepríjemne potupná. Netreba reagovať tak, že musíme na ňu rýchle zabudnúť. To si budeme môcť dovoliť až potom, čo sa z nej poučíme. Zdá sa tiež, že sa mení aj hierarchia ambícií na víťazstvo v našej kvalifikačnej skupine. Ak sa totiž opory Čiernej Hory rýchlo do zostavy nevrátia, úlohu najväčšieho favorita preberú ambiciózne dravé Poľky. My stále máme na to, aby sme Čiernu Horu v jej súčasnej fazóne doma zdolali a pri troche šťastia môžeme na ME postúpiť, hoci z tretieho miesta. Najskôr ale musíme potvrdiť  úlohu favorita v marcových zápasoch proti lepšiacim sa Taliankam. To si ale vyžaduje úplne inú hernú fazónu než bola tá včerajšia pod Zoborom. Dušan Poloz a celý jeho realizačný tím majú celú zimu nad čím premýšľať.

A ešte malá poznámka na záver – Lydka Jakubisová, výborná hráčka a skvelý človek, si takúto rozlúčku nezaslúžila. Neviem, či je z psychologického hľadiska vhodné lúčiť sa s hráčkou pred ťažkým kvalifikačným zápasom, v ktorom ona ešte hrá. Dôstojnejšie by bolo rozlúčiť sa s hráčkou až potom, čo ona svoju reprezentačnú kariéru definitívne ukončí. Je to námet pre kompetentných, ktorí oficiálne rozlúčenie dlžia ešte mnohým oporám, čo už v reprezentácii skončili...

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner